|
Bol chladný januárový večer a s kamarátkou Ivkou sme sa išli prejsť k jazdiarni, ktorá sa nachádza pri Toryse. Ako sme tak vstupovali cez bránku, zaujalo nás niečo oveľa pútavejšie... Za bránkou, kde bol ešte jeden dospelý pes, o ktorého sme sa už skôr starali a nosili mu, teda jej jedl o(v súčasnosti sa volá Linda, my sme ju nazvali Lucy) boli štyri šteniatka – kríženčeky. Chvíľu sme tam stáli a pozerali sa na nich, chceli sme ísť k nim, no bol už večer, a museli sme ísť domov. A tak sme sa dohodli, že prídeme na ďalší deň.
Na druhý deň, keď sme prišli, tak sme mali šťastie. Niekto si už dve šteniatka zobral a boli v teplom domove pri skvelých ľuďoch, povedal nám to ujo z jazdiarne. A prišli ich ,,zodpovední“ majitelia. Opýtali sme sa ich, že či si psíky môžeme brať a potom ich vrátiť. Dovolili nám to. A dozvedeli sme sa od nich spustu vecí:
- šteniatka boli ,,nechcené“
- nemajú peniaze a preto ich museli nechať vonku, v tuhej zime
- že jeden z tých dvoch psíkov je fenka, ktorá sa volá Tinka a druhý je psík, ktorý sa volá Leo
A tak sme sa o psíky možno tri týždne starali:
- nosili sme im jedlo, vodu
- cez deň boli vždycky s nami, samozrejme nezabúdali sme ani na vlastných miláčikov
- brali sme ich k nám na sídlisko
- na schodoch v bloku sme ich kŕmili, vonku bola tuhá zima, na schodisku v Ivkinom bloku bolo teplejšie.
Našťastie, našla sa aj jedna veľmi milá teta, ktorá je už dlhšiu dobu našou ,,psíčkarskou kamarátkou“ a podarovala nám pre nich granulky, takže sme mali zásoby.
Majitelia im síce nosili jedlo, no do 2 hodín bolo všetko zamrznuté, okrem škodlivých granúl... a tak to fungovalo asi 3 týždne.
No jedného dňa sme prišli...a jeden psík, Leo , ten o ktorého som sa starala hlavne ja, tam nebol, no po chvíli prišiel, papuľku mal akúsi špinavú od neznámej zmesi... poutierali sme ho, no dole to nešlo...
Ale na druhý deň sme prišli, a Leonko tam nebol ;(((
O zopár dní už zmizla aj Tinka...bez stopy...a dodnes sa nenašli.
Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí tým psíkom pomohli...
|
.JPG?ph=3baaa817e3)